Písané

Remember - it was snowing

4. july 2012 at 20:05 | She Who Must Not Be Named
Podávam správu o mojom prežití môjho v podstate prvého festivalu. A rovno sa tam zjavili moje dve najnajnaj kapely na svete, jedna z nich absolútne nečakane, sami o tom 24 hodín dopredu netušili.

To máme - zlomený malíček na pravej nohe (díki chlapci! keď si mi už túžil skočiť na nohu, tie kanady si si mohol vyzuť!) :D, odreté kolená, pár modrín navyše no a vo vlasoch mi pristálo nejedno pivo. Spotená, cudzím chlapom tam čuchala pazuchy, jačala ako zmyslov zbavená a do ruky som začala pravidelne dostávať kŕče \m/

Dnes ráno svalovica. Keď sa ľudkovia začali odpratávať, klesla som k zemi a zrejme rovno do nejakej grcky lebo si inak neviem vysvetliť tú vlhkosť a smrad (nie, fakt sme sa tam neposrali!). Po pol hodinovom čumení do zeme sa začali vracať sily a tak sme skákali ďalej, dvakrát vyššie.

Nie nadarmo sme tam boli do 4:30, keď začalo svitať objavili sa ♥ Lordi. (remember - snowing) :D Jasné, s D sme si potom u nás v pivnici vychrapkávali do 14:00, zožrali melón a bežali kuknúť "tých, čo všetko robia hubou" :D Našťastie ž končili. Smajlov sme šťastne prežili a potom sa to začalo!

Nightwish ♥ ! Ostala som stáť síce v takom 5 rade od pódia ale aj to som mala šťastie. Všetci sa modlili nech už tá Langerová dá pokoj, chlapci predo mno boli isto obrovskými fanúšikmi Braňa Mojseja. (Tak ma do vody hoď, ja sa.. ♫). Hrali naozaj nádherne, aj tá ohňová šo stála za to aj keď v takom teple sme boli radi že sme neodpadli a oni nám tam ešte prikúrili :D Bola fakt sranda sledovať, ako sa všetci zhlboka nadychjú keď sa raz za 5 minút objavil vánok :D

A potom Kabát ♥. Zatiať čo sa pripravovali som si behla kúpiť aspoňe nejakú tú pamiatku a skončila som s dvomi tričkami (Lordi veľkosti XXL lebo iné nezostali a Slipknot. Nightwish došli.) Kvôli môjm zdržaniu a pivu v ruke som sa už nevedela prehrabať dopredu pri pódium a tak som sa spokojila so skákaním pod obrazovkou. Na Sever, Pohoda, Burlaci... ohňostroj! Slobodná Európa a Wadda to dokončila! :) Taxík za 12 eury :*

stálo to za to - TOPFEST

Dream-of look

8. may 2012 at 8:03 | She Who Must Not Be Named
Alebo aj vysnívaný look. V podstate tak vyzerám, vlasy som si bola zase farbiť v piatok (tá kaderníčka je génius! nič sa ma nepýtala a mám to také aké som chcela :D aj keď na druhú stranu, mala sa spýtať.. čo keby?). Už som ich mala červené ale boli dosť tmavé, tak som si do toho hodila blond melír (oranžové) no postupom času tak vybledmi a vymyli sa, že to vyzeralo ako čistá blond, a k tomu sa teda nechcem vrátiť -_- zatiaľ.
Linky sú v pohode, riasy.. sa dorobia, keď už tak (ako ste iste správne začali chápať, celá fotka je môj vlastný photoshop). Jediným problémom sú tie piercingy. Mame sa to hnusí, Ja ich milujem. Moja jediná nádej je tatko (alebo čakať dva roky, kedy sa budem môcť vyhovárať na plnoletosť), mama povedala že ak mi to povolí on, ona nebude proti. Ha! A to je ten problém, s ním som sa o tom nikdy nerozprávala.
Dajme tomu čas.

foto pod perexom

Asi to tu zase trochu rozbehnem..

1. may 2012 at 22:48 | Dyna
..je to zvláštne. Hmm.. Dá sa povedať že mi to tu nijako nechýbalo, ale zase na druhej strane chýbalo. Ťažko to vysvetliť. Na blog som bola už zvyknutá. A potom ma to zrazu prestalo baviť a už som nepísala, nič ma na tom už nepriťahovalo. Zakladám si stále nové blogy, môj rekord toho, kolko som vydržala na jednom blogu je asi 2 a pol roka a aj popri ňom som mala nejaký iný. Ja neviem.. bojím sa že napíšem -pokračujem!- a za mesiac sa tu zase pol roka neukážem. Nie že by to niekoho zaujímalo či som tu alebo nie. Ale budem sa snažiť ukladať sem aspoň nové obrázky.
A kebyže začnem písať básničky..?

PS: článok je neaktuálny, napísala som ho asi pred 4 mesiacmi,
zverejňujem ho až teraz, lebo mi bolo ľúto ho vyhodiť :)

I hate you, chick!

18. april 2012 at 16:25 | She Who Must Not Be Named
Nenávidím vás, vy hlúpučké sliepky! Celý boží deň sa na seba falošne usmievajú, pusinkujú sa pri zvítaní aj keď sa lúčia. Mrkajú očami, krútia papulami. Majú chôdzu ála ploché nohy-odumreté ruky. Myslia si aké sú vtipné. Ak sa nezasmeješ (len aby boli ešte viac zábavné) povedia, nech im zatlieskaš. Ja na nich vytreštím a následne prevrátim oči. Potom sa afektovane zasmejú a odkračákú so svojou partičkou pipiek. Pozerám za nimi. Na nasledovnej hodine etiky sa učiteľka spýta na náš názor k preberanej veci. Samozrejme sa tá -osoba- ako prvá prihlási a najotravnejšie ako vie zo seba vysype: "Ja si mýýýslííííím... bla-bla bla-bla-bla... bla." No väščinou ju prerušíme už pri -mýýýslííím- (to viete, to trvá kým to vysloví) naším hlasným skupinovým "Ježiš!". Zatvári sa urazene a nedopovie :)
Ako som odpozorovala, každý pipkovský klub má svojú hlavnú sliepku, čo znamená vedúcu, ktorá im ohodnití nový účes či lak na nehty a podobne. Ak podla nej nie je dosť dobrý, pipka si nestojí za svojím že sa jej páči, ale okamžite ho zmení. Takto sa u hlavnej sliepky zase zaradí mezi tie, čo sú IN a "oplatí" sa s nimi kamarátiť. Ach! Ešte spomeniem tie otravné smajlíky čo denne sledujem na facebooku. ":* :* :**" a nezabudnime dodať "ĽúúbenQuám tHa kOočQaa cMmuq!" :)
Falošné úsmevy.

So

6. april 2012 at 14:45 | She Who Must Not Be Named
Tak nejako si zase potrebujem trochu popísať, aj keď neni o čom.
Včera (aj keď som plánovala ísť von a nafotiť nejaké moje obľúbené ťažko depresívne fotečky - ale celý deň svietilo to prekliate Slnko) ma tatinko poveril úlohou a to naanimovať falsh banner. Zase raz opäť som si povedala že tie 4(?) roky chodenia na krúžok zvaný "grafika" boli na niečo dobré.
Celý deň som sa teda paprala s ukladaním obrázkov do gif-formátu, čísielkami, správnym trvaním zobrazenia obrázku a HTML kódikmi. Síce to nebolo úplne podla našich predstáv, aj keď som si -násilím- stiahla ale 3 nové programy, o ktorých som nemala ani poňatia čo a ako. Ale za 3 hodiny som na to prišla.
Potom som prišla aj na to že ten program je tak či tak nejaký (s prepáčením) dojebaný. Tak z toho nič nebolo. Hodila som si do photofiltru všetky obrázky a animovala ich ručne. Keď som už mala zaplnenú celú pracovnú plochu, hodila som ich to starého dobrého GIFAnimatoru :)
To čo vidíte (áno, to s tým "bitch") samozrejme nie je ono. To som si vyrobila, keď už som bola v tom švihu. Mojú vlastnoručne vyrobenú reklamu na nemenovanú realitnú kanceláriu nájdete na jednom nemenovanom webe s bytmi, domami a pozemkami alá nehnuteľnosťami :)
ó áno, nenávidím reklamy
♫♪ Paramore - Decode ♪♫

I will say

5. april 2012 at 15:44 | She Who Must Not Be Named
4 z fyziky. to sa mi nemôže stať. nesmie.
budem sa ju bifliť. ale som príliš lenivá. už som si to mala dávno spísať.
vytlačiť a bifliť. je to 5 učív. to nie je veľa.
to zvládnem. keby tá učitelka nebola táka, no, proste taká aká je.
pôjdem odpovedať. dostanem jednotku. a bude mi vychádzať čistá trojka.
to je fajn. to sa dá. potom už len pretrpieť ďalší ročník a chémiu s ňou.
to ma zabije. no ja to zvládnem. jedného dňa, keď mi už nebude môcť nič spraviť.
z celej sily sa na ňu vyškerím.
...and then I will say - I hope you are happy you bitch.

There's nothing better than a good lie

2. april 2012 at 17:06 | She Who Must Not Be Named
Myslím, že obrázok (môj, bacha na to!) vystihuje všetko, aktuálnu situáciu, všetko. Lepšie klamať o tom ako sa cítiš a čo ťa trápi, najlepšie povedať jednoduché "nič" ako keby si to mala každému vysvetlovať. Aj tak to nikoho nezaujíma síce sa tvária že hej, ale to nie preto, aby vedeli ako ti môžu pomôcť, len sú proste zvedaví. Keď sa to dozvedia, povedia "ahá", mávnu nad tebou rukou a riešia si svoje veci. Každý ich má dosť, je rád ak zvláda svoj svet, netreba mu ďalšiu záťaž aj keby to pre toho dotyčného znamenalo veľmi veľa. Jednoducho nie. Usmeješ sa naňho aj keď nemáš žiadny dôvod. Vlastne máš. Neusmievaš sa kôli šťastiu, určite nie, práve naopak, usmievaš sa, aby si nedal najavo ako ťa všetká tá zúrivosť a zlosť zožiera zvnútra. A si na ňu sám.

Ako tak ležím, nezabudne ma ošťať pes

28. october 2011 at 12:43 | She Who Must Not Be Named
Ako sa zistilo, mala by som napísať do školy slohovú pácu ktorá bude mať nadpis Dnes je ale deň. No.. Určite je veľa možností ako z takéhoto pre mňa nudného nadpisu vyčariť zaujímavý príbeh, mňa zatial nenapadlo nič.

*premýšľa*
Dnes je ale deň.. dnes je ale deň..

Malo by to byť aspoň na jednu celú malú stranu.

*premýšľa*
Dnes je ale deň.. dnes je ale deň!

Veľa spolužiakov určite napadlo: zaspím do školy → nestihnem autobus → zabudla som si úlohu → učitelka ma spi*uje → roznesie sa to v zborovni a všetci učitelia ma začnú zborovo nenávidieť→ keď si v automate kúpim kávu (jediná fajn vec na celom dni), potknem sa a môjmu najlepšiemu učitelovi ju vyprsknem do rozkroku → keď idem zo školy na autobus, zistím že nemám peniaze, trapas pred babičkami, ktoré to budú celý deň preberať na ringu → idem pešo → začne pršať, nemám dáždnik → každé jedno auto či bicykel čo ide okolo ma ošpliecha → doma zistím, že všetci sú preč → keďže som si zabudla kľúče, ľahnem si na chodník, kvapky mi padajú do očí a v objatí s mojimi kolenami pomaly umriem :) PS: ako tak ležím, nezabudne ma ošťať pes :)

Takto to nechcem! Musí to mať nápad! Šťavu! :D
Vaše excelentné rady píšte do komentárov :) Ďakujem :)

Can you falling away from me, please?

26. september 2011 at 17:09 | She Who Must Not Be Named

V skratke?

Byť tak Mackom Pú

25. september 2011 at 0:09 | She Who Must Not Be Named
Ťažká noc..
..aj počas spánku.


Ešte sa mi asi nestalo, že by ma zo snu bolela hlava. Nie tak, že ma bolí a idem spať, ale tak, že zaspím a začne sa mi niečo snívať - a ten sen je taký ťažký a zložitý (aj keď sa vám to tak možno nebude zdať, poviem vám o ňom) že vás z neho hlava rozbolí. To bude zo všetkého toho stresu a ukričaných ľudí na novej škole.
Ako som hovorila (alebo len naznačila), bola som Macko Pú. Poznáte, však? No a zároveň tajný agent. Tajný agent Macko Pú, to som ja. A hrala tam aj tá hudba čo býva v takých filmoch. No a.. behala som po našej škole, základke, ale vyzeralo to tam ako v Harry Potterovi na 7. poschodí (neviem či ste tam niekedy boli :D) no a pootvárané všetky dvere a z nich výchádzal žltý pás svetla a v ňom také strašidelné tiene, tak som zbehla dole po schodoch a do telocvične a tam bola nejaká výstava tekníc a neviem čoho. Tak som išla preč, ešte som sa zastavila v šatniach ale to nie je podstatné. Ako som tak išla späť zistila som, že schody sa premenili na výťah. Doslala som správu, že mi moja centrála(?) alebo-ako-sa-tomu-hovorí pošle posily v podobe kapely Desmod. Lenže prišiel iba Kuly a to veľmi štýlovo. Ten takzvaný výťah bola toťiž chladnička (normálnej veľkosti), takže sa tam celý nasúkal a neviemodkiaľ sa vyviezol až ku mne. Musela som naňho dokonca zakričať lebo by si ma ani nevšimol a išiel opačným smerom. Náš plán bol nájsť ľadové žezlo zlej ľadovej kráľovnej z Narnie, čo sa nám nepodarilo, lebo keď sme (ja a Kuly) zišli o poschodie nižšie, vyskočila na nás (celkom nečakane) zpoza dverí moja zemepisárka zo základky a v rukách mala vidle ako keby čakala, že čírou národou niekde narazí na Shreka. No tak som sa rozbehla do šatní, čo iné som mala robiť. Niekedy medzi tým sa Kuly zmenil na Edwarda Cullena, rozplakal sa a utiekol cez okno. K zemepisárke sa teraz pripojil aj dejepisár a v ruke mal vzduchovku alebo dačo také. Ja som sa pred nimi len plazila po zemi a snažila sa cúvať.
Vtedy ma už našťastie zo spánku vytrhla Taylor Momsen a jej Make Me Wanna Die.
 
 

Advertisement