August 2012

Thaleia Garsse - história, 200 slov

10. august 2012 at 20:29 | She Who Must Not Be Named |  Derethia
Narodila sa (ako inak) v Derethii. Bola to daždivá noc, víchrica zavýjala popod dvere a všetko vyzeralo ako z hororového scenára. Iróniou je, že jej život potom prebiehal úplne inak. Odmalička bola milované a očakávané dieťa. Všetci sa o ňu starali ako v bavlnke, jednoducho sa nemala na čo sťažovať. S rodičmi aj starými rodičmi žili spolu v jednom nádhernom, aj keď pre nich všetkých malom, zato útulnom domčeku. Vždy rada objavovala, už od kedy sa naučila liezť, nehovoriac o tom, keď sa naučila ovládať svoje krídla. Denne nerobila nič iné, iba sa doslovne vznášala v oblakoch.Často si len tak vyletela na strom a pozorovala zapadajúce slnko a tmavnúcu oblohu. Počas večerov počítala hviezdy. S kamarátmi si budovali skrýše, spoločne prežívali každý deň, chodili spolu k vode (na ostrove nič nezvyčajné), skrátka šťastné detstvo, niekto by povedal ako z rozprávky. Počas zimných večerov ju starý otec učil tancovať a neskôr jej stará mama čítala rozprávky a pili teplé kakao. Nikdy nechcela aby to skončilo, ale stalo sa. Jedného dňa sa jej život zmenil. Prišiel list o jej prijatí na Akadémiu. Zo začiatku bola nadšená, no neskôr si začala uvedomovať, že tým začína ďaľšia etapa jej života. A táto už nebude taká ľahkovážna.

Lea La-Gately - Niečo z histórie

10. august 2012 at 19:14 | She Who Must Not Be Named |  Finália
Odkedy pricestovala do Merthye, deje sa v jej živote jedna katastrofa za druhou. Opustila rodný Iný svet, krajinu, ktorú dokonale poznala a ocitla sa v pre ňu novom sprostredí, kde sa musela naučiť existovať. Jej rodina ostala na druhej strane portálu, jediný koho dnes má je jej starká, ktorá sa kôli hádke so svojou dcérou odsťahovola do Merthye už pred desaťročiami a od vtedy s nimi neudržovala nijaký kontakt. Lea sa rozhodla nasledovať jej kroky, čiastočne aj kôli udalostiam, ktoré ju v rodnej zemi ohrozovali. "Udalosti", boli to skôr situácie, pri ktorých nedokázala pred obyčajnými skryť svoju pravú identitu a zvláštne nadanie - ovládanie parselčiny. Zelené vlasy jej nespôsobovali toľo problémov, veľa ľudí si ich všimlo, podaktorých zaujali a roznofarebné vlasy bol zrazu veľký hit. Po čase zapadla do davu, akurát tety, čo sa stretávajú na rohu ulice kritizovali každú novinku. Vraj čo je to za mládež. Keďže chcela žiť slobodne a bez toho aby sa musela skrývať, mala iba jedinú možnosť. Jej rodina cítila sklamanie, ktoré sa miešalo s rozhorčením, že chce všetko "len tak" zahodiť za hlavu a začať nový život. Musela jednať rýchlo, každý koho poznala sa ju pokúšal zastaviť. Doma si veľmi urýchlene zbalila to najdôležitejšie, netrvalo dlho a pomocou náročného kúzla sa jej podarilo nájsť a premiestniť sa cez portál. Zrazu stála na neznámom mieste, v neznámej krajine. Počas náročného pátania po starkej si začala uvedomovať, že vlastne utiekla. A čo bude robiť, ak ju jediný človek, ktorý bol teraz jej nádejou odmietne? A ísť späť už tiež neprichádzalo do úvahy, bolo by to ťažšie ako predtým. So sklonenou hlavou prišla poprosiť svoju starú mamu, ktorú pred tým nikdy v živote nevidela, či by mohla žiť s ňou. Bolo to zvláštne stretnutie, ale straká nenamietala. Žila vo svojom obrovskom dome sama odkedy si pamätala. Spoločnosť jej určite len prospeje.

Lea La-Gately - Prvý RPG post

10. august 2012 at 19:11 | She Who Must Not Be Named |  Finália
Zase tá neznáma postava. Len tam tak sedí a pozerá cez okno. Vlasy jej zahalujú tvár, prstom maľuje na zahmlené sklo, z druhej strany ho zatiaľ obmývajú dažďové kvapky. Miestnosť sa otriasa od neutíchajúcich hromov. Už to tu nevydrží, musí na vzduch. Strhne sa a už vychádza cez veľké drevenné dvere na priestrannú chodbu. Jasne počuť jej kroky, ozývajú sa snáď po celom schodisku. Vôjde do predsiene a potom priamym krokom do lesa. Nasleduje vyšliapaný chodník. Dlho jej do tváre len kvapkala voda, videla rozmazane a potom
"vykročí spoza krovia a v hlave jej víri tisíc myšlienok. Zahľadí sa na okraj čistinky a očami už vyberá miesto kam si sadne a kde bude môcť nad všetkým rozjímať. Na hladine sa zrkadlia zelené hory, z celej sily vdychuje vôňu dažďa. Cestou kopne do kameňa, ktorý sa jej prvý naskytol pod nohami. Skončil pod vodou. Sadá si do premočenej trávy a machu, hlavu si položí do dlaní. Je toho na ňu príliš veľa."

Minetta Lyees - Popis pri registrácii

10. august 2012 at 18:39 | She Who Must Not Be Named |  Elastion
Dvadsaťšesť ročné dievča s prenikavými hnedými očami a čiernymi havraními vlasmi po pás. Nie je zrovna najšíhlejšia, ale nevadí jej to. Vždy sa usmieva a mnohým ľudom je sympatická. Pôsobí priateľsky, je roztržitá a pred cudzími nervózna. Pred kamarátmi sa dokáže odviazať a potom je s ňou vždy zábava. Prekypuje svojským humorom a nikdy nie je sama. Ak aj niekedy áno, je to len pre to, že si potrebuje oddýchnuť a načerpať nové sily, potom sa opäť vráti do pôvodných koľají.

Thaleia Garsse - prvý pokus o náčrt povahy a výzoru

10. august 2012 at 17:31 | She Who Must Not Be Named |  Derethia
Na malej Thaleie vás najskôr upúta jej bledulinká pokožka, svetlé vlasy a v neposlednom rade krídla, ktoré jej vyrastajú z chrbta. To všetko kvôli tomu, že je Laithan. Celkovo vyzerá krehko, nenechajte sa však oklamať. Aj napriek tomu, že je ešte dieťa, je dostatočne silná. Nespôsobí vám vážna zranenie, to nie, ale škrabanec či modrina by z toho bol. Povahu však nemá útočnú, ak sa aj strhne k bitke alebo ju niekto vyprovokuje, tak sa iba bráni. Je mierumilovná a tak trochu detinská. Odmieta zlo a stále rozmýšľa takzvane detsky. Často kladie otázky typu -prečo?- a podobné. Niekedy ju môžte vidieť v kvetinkových šatách s ramienkami a sedmokráskami zapletenými do tenkých vrkočov, vždy s úsmevom na perách. Ak nie, zrejme ju niečo veľmi nahnevalo, alebo jej mama odmietla dať ďalší kúsok jej obľúbenej mliečnej čokolády. Skoro vždy keď sa vyberie von, za labku za sebou ťahá malého plyšového zajaca, ktorého dostala k 6 narodeninám, no doteraz sa ho odmieta vzdať. Je tak trochu naivná a má dobrodružnú povahu, aj keď je s kamarátmi, vždy je ona ten, kto vymýšľa, čo budú robiť a neskôr pred dospelými obhajuje ich činy.