Nepľujte mi na hlavu

29. august 2011 at 1:02 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Celá obloha je zatiahnutá. Na tmavej modrej je vidno iba šedé machule, dnes žiadne hviezdy. Prechádza sa pod balkónmi bytoviek. Ale nie zas tak blízko aby jej mohli napľuť na hlavu. Prechádza šedivou ulicou. Má otrasný pocit z tej hlavy čo sa pred ňou skrýva za autom, a šušťania, ktoré náhle ustalo, keď sa priblížila. Stretla nie jeden zaľúbený párik, nie jeden jej poslal iba úškrn a naďalej ju ignoroval. No keď prechádzala okolo ľudí, i ona sa snažila usmievať. Nenávidela tie falošné úsmevy. Len, len aby nedala najavo ako sa naozaj cíti. Vošla do tmavej ulice, kde jej spoločnosť robilo len pár žiaroviek na balkónoch, zrejme ešte od Vianoc. Domy, ktoré nevyzerali príťažlivo ani na svetle. Pozorovala ľudí, ktorí na ňu hľadeli spoza závesov. Zrejme v dojme, že ich nevidí.

Tie tváre prilepené na sklách autobusu...
...tie tváre čo sa jej potom každý deň vynárali v snoch.

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.