August 2011

Bad Ending

29. august 2011 at 11:36 | She Who Must Not Be Named |  Articles
Aby to tu nebolo všetko rovnaké, raz za čas pridám aj video.
Ktoré som vyrábala ja..! :)


Tak si to teda užite..
A nie že sa ma začnete pýtať, či som v poriadku a či mi naozaj niečo nie je, že poznáte doprého psychológa.. že mami? :)

Nepľujte mi na hlavu

29. august 2011 at 1:02 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Celá obloha je zatiahnutá. Na tmavej modrej je vidno iba šedé machule, dnes žiadne hviezdy. Prechádza sa pod balkónmi bytoviek. Ale nie zas tak blízko aby jej mohli napľuť na hlavu. Prechádza šedivou ulicou. Má otrasný pocit z tej hlavy čo sa pred ňou skrýva za autom, a šušťania, ktoré náhle ustalo, keď sa priblížila. Stretla nie jeden zaľúbený párik, nie jeden jej poslal iba úškrn a naďalej ju ignoroval. No keď prechádzala okolo ľudí, i ona sa snažila usmievať. Nenávidela tie falošné úsmevy. Len, len aby nedala najavo ako sa naozaj cíti. Vošla do tmavej ulice, kde jej spoločnosť robilo len pár žiaroviek na balkónoch, zrejme ešte od Vianoc. Domy, ktoré nevyzerali príťažlivo ani na svetle. Pozorovala ľudí, ktorí na ňu hľadeli spoza závesov. Zrejme v dojme, že ich nevidí.

Tie tváre prilepené na sklách autobusu...
...tie tváre čo sa jej potom každý deň vynárali v snoch.


Expedition in my dreams

24. august 2011 at 14:59 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Predstav si že lietaš stále vyššie a viac v hlave máš plán cesty na Mesiac
pár hviezdam zamávaš a kométa zaiskrí už si skoro tam
to maj na mysli keď sa blížiš viac a viac ...na Mesiac
zrazu ťahá ťa to preč už viac cestu nenájdeš padáš do tmy

a zrazu zase žiješ


Pokrútené zbytočné nič

24. august 2011 at 10:43 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
pokrútené zbytočné nič
čierne kvapky padajú do ulíc
stoky plné myšlienok
i tak je im tam lepšie
v stoke
na svetle by boli redšie
ak sa to dá nazvať svetlom
temnota už hýbe svetom
našťastie nie mojím
nie, toto nie je môj svet
ani by nemohol byť...

Nemo

23. august 2011 at 14:40 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Chodidlá ma studenia.
Na nebi nie je ani mráčik, no mesiac nevidno. Iba občas je počuť tiché štrngotanie reťaze, keď sa susedov pes v spánku prevalí z boka na bok. Zasnívam sa vždy, keď po polnoci sedím na našom šedivom balkóne, orámovanom hnedým pokrúteným zábradlím z ktorého sa farba už začala zlupovať. Ako keby to spravili naschvál, do očí mi svietia dve lampy nepekného moderného vzhľadu, ktoré sa usadili priamo oproti mne. Medzitou tmavou modrou na oblohe len občas zabliká červené svetielko. A ten zvuk. Zvuk lietadiel ktoré plávajú v tme nad vami. Určite je ho počuť aj cez deň ale to je neopísatelné nič oproti tomu tichu noci.. a slabému zvuku motorov ktorý precestoval takú diaľku aby sa vám dostal do uší. Odtiať zhora sa určite inak pozerá na hviezdy. Tu na zemi, namiesto hviezd, iba sem-tam v oknách na ktoré dovidím zabliká televízor. Vzduch sa za celý čas ani nepohol. Nebyť tých dvoch lámp, temnota by dosiahla až ku mne. Z vedľajšej izby počujem chrápanie, rozlieha sa po miestnosi a cez otvorené okno ma preberá z myšlienok. Radšej zhasnem mobil, ktorým si svietim na zošit položený na kolenách. Zaleziem dnu, zakryjem sa hrubým paplónom a vrátim sa do SVOJHO sveta.


Last Resort

18. august 2011 at 10:30 | She Who Must Not Be Named |  Fotené
* Papa Roach - Last Resort *

Je mi to trochu ľúto že sem takmer nič nepíšem. Akože do článkov. Slovne. Ale v skutočnosti ani neviem o čom by som písala. Musím jednoducho vystihnúť takú chvíľku, keď tu bude naozaj niečo zaujímavé.


Obydve kresby sú moje. Uhlík a papier. A2.