February 2011

Hlava v keli

17. february 2011 at 10:48 | Dyna |  Fotené
Ahoj.
Mám teraz strašne veľa času, pretože som schytala nejaký vírus. Fajn, poviete si, aspoň nemusíš ísť do školy. Áno, bolo by to fajn, kebyže mi nejde prasknúť hlava z horúčkok. Pri horúčke vraj tak trochu inak pracuje mozog a napadnú vás veci, na ktoré by ste inak nikdy v živote neprišli. Tak ja si idem pre zápisník a budem si písať všelijaké nové návrhy na výkresy.


vaša Dyna.

Stres z monitoru

15. february 2011 at 15:01 | Dyna |  Písané
Ahoj,
tá škola ma nenormálne vyčerpáva. Už nerobím nič iné, iba si opieram rukou hlavu a kreslím. Ak sa ma niečo matikárka opýta, moja odpoveď (ak sa premôžem vôbec odpovedať) je maximálne Hmm. alebo Mhmm. (Ak sa to dá vôbec nazvať odpoveďou.) Nebaví ma to. Som strašný flákač. Aj keď asi nie je normálne keď máte do týždňa 10 krát matiku namieto toho, aby bola prijatelných 5krát. Triedna nám už vyhadzje "nepotrebné" predmety - ako napríklad telesná (nie že tá by mi chýbala, fuj, ale veď aj podľa toho vyzarám ako vyzerám), náboženstvo, výtvarná (tej mi je ľúto).. - z rozvrhu, len aby bola Matematika alebo Cvičenia z matematiky a mohli sme si všetko pekne preopakovať. Ja si myslím, že keď sme sa to nenaučili doteraz, tak asi ťažko to do nás za mesiac natrepe. Na DÚ nám vytlačí 20 až 25 príkladov. Nikdy ich nevypočítam. Zbytočne škole míňa toner.
Dnes som ten papier s domácou úlohou schmatla, pokrčila a (ovládla som sa, namiesto do koša som ho) hodila do tašky. Spolžiačka - tá, čo skoro na vysvedčku mala za 5 - na mňa iba čumela. A ja, úbohá dvojkárka, som sa na ňu iba usmiala.
Po dnešnom 6-hodinovom premýšľaní som prišla na to, že učiteľom úplne preskočilo. Stres, stres, stres.. Ja ten monitor beriem v pohode - však iba taká väčšia písomka, nie? :) Pohoďáčka. Zato naša triedna má taký stres z toho, aký mi všetci deviataci dokopy nie. Dokonca nám už nadáva do sprostých (nie že by nám tak nehovorila aj predtým). A keď som sa jej bola minulý týždeň ospravedlniť za to, že som v stredu tri prvé hodiny chýbala, lebo som išla k zubárovi - Ukázala som jej ospravedlnenku a ona že kde som bola, a ja že u zubára a ona že: Celý deň!? a ja že nie, že na posledné tri hodiny som prišla (upozorňujem, že som to povedala absolútne kľudným tónom, čo mi dosvedčia aj spolužiaci) a ona že: Nekrič na mňa!!
No až som nadskočila ako na mňa zhúkla.
Jediná moja záchrana je teraz kreslenie - jedno dielo na ukážku:
A3, farbičky, podľa "živého" zátišia
Ak to chcete vidieť väčšie, kliknite na obrázok a stlačte: Zobraziť obrázok.
Toto je iba také cvičné zátišie ale pripravte sa na to, že ja mám strašne rada "strašidelné" veci a kresliarsky štýl Tima Burtona :) Všelijaké tie krivé veci, hrôzostrašné tiene, nočné mory, klauni a čo ja viem ešte aká háveď.
A ešte pridávam odkaz na jednu fakt talentovanú babu, ktorá ma nenormálne inšpiruje. Myslím, že väčšina z vás ju aj tak už pozná - Romin. Pokroucené věci ovládnou svět >:D

vaša Dyna.

No, I think I'll just go down and have some pudding

13. february 2011 at 18:01 | She Who Must Not Be Named |  Písané
Ahoj, vitajte.. tak sa to hovorí.
Volám sa Klaudia, doma sa mi hovorí Klaudi, niektorí kamoši ma volajú Dia/Dika. Na nete sa odteraz podpisujem ako She Who Must Not Be Named (predtým DiNA, Dyna a pod.), minulé tak trochu vznikli z môjho mena (Klaudia - Klaudinka - Dinka - Dina - Dyna, to len navysvetlenie, že ako som na to došla), dnešná proste pre to, že som obrovský fanúšik Harryho Pottera. Moje minulé prezývky boli napríklad Dé., Dicca alebo miniAngel - to som mala asi 11 rokov. Mám 15 rokov, minulé leto som dostala občiansky. Chodím na Umeleckú Strednú Školu v Trenčíne, študujem fotografický dizajn.

Preto na fotografický, lebo práve fotka patrí k mojim najväčším záľubám. Rada fotím makro - len tak, všeličo. Najradšej však fotím zaujímavé krajinky a keď sa podarí, tak aj zvieratá, milujem prírodu. Takisto aj "režírujem" svoje malilinké, maximálne trojminútové filmíky. Keď konečne vypadnem zo školy, chcela by som cestovať a fotiť.. Rada by som si našla nejakú prácu v Londýne (mimochodom, moje najobľúbenejšie mesto) a poriadne sa naučila anglický jazyk. Máme s kamarátkou veľké plány o cestovaní, my prejdeme celý svet.
("Sa mi sníva, sníva, sníva..") - pozrite pesničku :)

Niečo by som aj maľovala, kreslila (cez víkend v Paríži :)) a možno aj predávala - ale to asi ťažko, lebo ku kažnému obrázku mám nejaký "vzťah", takže ho dokážem maximálne venovať rodine alebo kamarátom. A ešte to, že aby ho niekto chcel, nieto ešte že kúpil xP

Keď som bola asi o 5 rokov mladšia, na svojom prvom blogu, tak ma dosť dostala blbosť niektorých ľudí. Bola som tzv. copyblog. A čo? Mala som 10 rokov. Ja som nekradla tú vašu autorkú tvorbu, boli to proste obrázky z Googlu. Mala som na tam všelijaké tie kusowečky, animačky a podobne. Nie že by ma to bavilo denne hádzať na blog, ale brala som to ako svoj povinnosť. Povinnosť, za ktorú mi nadávali. To, čo som z duše nenávidela - nezmenilo sa - sú reklamy typu: "Krásný blog, koukni na můj." Ak chcete aby som k vám prišla na blog a napísala nejaký ten koment, tak stačí, ak vy napíšete nejaký pekný mne. Netreba mi písať - "pozri sa ma môj". Ak sa mi váš komentár bude páčiť, sama prídem na váš blog a tiež vám niečo pekne okomentujem.

Rozhodla som sa, že nad každým článkom budem tráviť oveľa viac času, napríklad tento už píšem tri dni. Nebudú tu žiadne články s troma slovami a päťdesiatimi fotkami ako predtým. Nechcem tu mať chaos. Aj keď ja som strašný bordelár :D Bude to tak že prvá bude fotka (jedna!), text článku, pesnička a podpis. Kapišto?

Už končím, aj tak je tu toho dosť a dlhé články aj tak nikto nečíta. Nie že by som dúfala, že si moje články vôbec niekto číta. Celkovo sú dlhé články podľa niektorých ľudí nudné. Maximálne si kuknúť obrázky, nie to ešte čítať a vonkoncom nie okomentovať. Poznáme..

Tak mi teda aspoň poprajte úspešný nový štart :)