Knihy za mesiac: Júl ´13

31. july 2013 at 14:02 | She Who Must Not Be Named
Prečítané:
  • Jo Nesbo - Pancierové srdce (512 s.)
  • Tatiana Melasová - Tovar - 2. vyd., mäkká väzba (320 s.)
  • Jo Nesbo - Zrada (400 s.)
  • Lex Thomas - Karanténa: Samotári (384 s.)
spolu 1616 strán

Začala som čítať:
  • séria Carrie Ryan: Les kostí (kniha prvá)

Kúpila som:
  • Carrie Ryan - Les kostí
  • Carrie Ryan - Pobrežie hrôzy
  • Carrie Ryan - Temné diery
  • Lex Thomas - Karanténa: Samotári
  • H.P.Lovecraft - V horách šílenství
  • Tatiana Melasová - Tovar
  • Stephen King - To
  • Jo Nesbo - Zrada
  • Rosamund Luptonová - Sestra
A objednané mám:
  • George R. R. Martin - Píseň ledu a ohně: Hra o trůny
 

Kouzelná knihovnička I

19. july 2013 at 12:24 | She Who Must Not Be Named

Tento projekt som objavila iba nedávno (viem že je už trochu starší ale na blogu som nebola aktívna, iné povinnosti) ale veľmi sa mi zapáčil. Hovorím si, lepšie neskoro ako nikdy a je to dobré aj pre mňa, budem vedieť porovnávať :)

Kouzelná knihovnička je projekt Abyss z Knižního nekonečna. Cieľom projektu je nafotiť a okomentovať svoju vlastnú či už veľkú alebo menšiu knihovničku a najneskôr za rok toto fotenie zopakovať a porovnať čo vám do zbierky pribudlo (čo odbudlo, čo ste dostali, jednoducho porovnať zmeny). Ja dúfam že sa bude iba rozširovať :) Totot je moja prvá kouzelná knihovnička, takže nemôžem porovnať čo je nové. Tak sa na to pozrime celkovo. V porovnaní s ostatnými si pripadám ako chudátko :D Ale v poslednej dobe som sa dosť rozbehla, možno sa to zmení.
Pre zväčšenie stačí otvoriť obrázky na novej karte.


Tu je pohľad na poju skromnú knižnicu, nikdy neomrzí a čakám ďalšie prírastky :D Dopĺňam druhú poličku. Neskôr si chcem poličky rozdeliť na fantasy, krimi a dievčenské romány :) Zatiaľ to však veľmi nie je možné lebo, no, mám málo kníh.Uvidíme neskôr. Posledná polička je všehochuť (snáre, atlasy, encyklopédie, príručky, knižky z detstva... :)) Na tejto fotke je tak, ako vyzerá v skutočnosti čiže aj s rôznymi soškami figúrkami, hovadinami čo tam mám poukladané, na ďalších fotkách odložené.


Horná polička je venovaná fantasy ♥ Mám tu celého Harryho aj s dodatkami v podobe Metlobalu a Starostlivosťou o zázračné tvory, Bájky Barda Beedla a Čarovné svety. Nasledujú Mariotovi dediči od našej slovenskej autorky Marje Holecyovej a ďalej Dievčatko z krajiny Drakov, ku ktorému si možno neskôr dokúpim tretiu časť. Mám aj prvú a druhú časť Súmraku, Nov má však požičaný kamarát. Lexikón tak isto patrí k HP. Na záver prvá časť Pána Prsteňov. V dohľadnom čase sa chystám na Hru o tróny, budem nadšená ak zoženiem prvú časť :P


Polička č. 2 je zadiaľ venovaná nejakému mixu trillerov, horrorov a detektívok, historických a dobrodružných románov. Plus cestopis. Hneď zo začiaku tu mám zatiaľ nekompletnú zbierku detektívok od nórskeho aurora menom Jo Nesbø. Teraz v auguste víde ďalšia knižka menom Prízraky a v roku 2014 by mali vyjsť ďalšie tri (dve staršie ktoré sme al dosiaľ v slovenčine nemali a jedna nová, posledná). Dostala som sa k nemu cez snehuliaka takže som nezačínala od začiatku ale aj tak neľutujem, hoci ich čítam vlastne odzadu, teraz som pri Zrade. Vedľa sa vyníma Dracula na ktorého som hrdá :) Ďalej zatiaľ neprečítaná Sestra (plánujem si kúpiť aj Potom) a Posol. Zlodejka kníh, Parfum, Bez rozlúčky. Karanténa ktorá tak isto čaká na prečítanie a To od Kinga. Cestopis Fulmaya od Doroty Nvotovej a zbierka horrorových poviedok H.P.Lovecrafta - V horách šílenství. Posledné dve knihy o Sherlockovi :)


Polička zo super-pubertálneho obdobia, samé presladené knižočky, ktoré riešia typicky dievčenské problémy ale aj tam na ne nedám dopustiť :) Dotyk anjela (Amy angel), Chlapec ktorý žil v mojej hlave a román Ako z románu od Zuzky Šulajovej (ten som dostala na vianoce, doteraz neprečítaný). Séria Klub putovných džínsov a Len nerob scény, mama! a Chcem byť milovaná. Teraz u nás 14-dielna séria Alica a... ktorá ma priviedla k čítaniu ako takému. Na prvom stupni v tretej triede v škole nám priniesli katalógy kníh od Fragmentu a vtedy som si tam vybrala knihu Dosť dobré love storky (asi v strede, ružovobiela) a ňou to vlastne celé začalo :) Keď som došítala všetky Alice, začala som zbierať Wilsonovej knihy s rozkošnými obrázkami :D


A tu je už spomínaný miešanina toho, čo sa nehodilo inde :) Murphyho zákony, encyklopédie, sprievodcovia, slovníky a lexikóny. Škola fotografovania a škola maľovania olejom, akrylom aj akvarelom. V strede sa nachádzajú aj tie knihy z detstva ako Všetky moje strašidlá, Zvieratká a zbojníci, Zuzanka na prázdninách a O malej jedličke. Požičané Čenkovej deti, Ja sa prázdnin nebojím a iné.

Tak to by bolo zatiaľ všetko :) Uvidíme o rok 19. 7. 2014 ;)
Vďaka za pozornosť.

Ránko

16. december 2012 at 0:46 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Práve som vstala z postele. Oči sa mi sami od seba rozlepili a pri rebrách mi zapukalo po tom ako som si sadla na kraj dubovej postele. Matrac bol teplý, vyhriaty mojim telom, kvietkované návlečky sa pri divokých snoch takmer zvliekli z páperovej periny. Chvíľu som váhala, či a ako sa dotknem studenej podlahy, svoje papuče som nikde nablízku nevidela. Zrejme som si ich včera zabudla vôbec obuť než som išla hore. Veľa si toho nepamätám. Bol to ťažký večer. Naozaj. Ponaťahujem si svaly na nohách, pokrčím prsty a jemne sa dotknem dlaždice palcom. Potom druhým. Ako náhle sa postavím, po chrbte mi prebehne mráz. Otrasiem sa ako zviera a ľavú ruku natiahnem za perinou. Je ťažká, starý kvalitný matroš. Prehodím si ju, pod jej ťarchou na ramenách postupujem do kúpeľne. Stihnem sa zachytiť zárubne. Oči sa mi zatvárajú, akurát noha pocíti ešte väčšiu zimu ako doposiaľ. A lepkavú. Fuj, prebehne mi mysľou, viac sa tým nezaoberám. Vracanica počká. Keď tu ležala celú noc, pol hodinka už nijak neuškodí. prvoradá je horúca sprcha. Na nič iné nechcem myslieť. Jedným šuchnutím chodidla o bavlnený koberček sa zbavím tej nechutnosti. Som si vedomá, že som si spravila prácu navyše.
 


Úľava

27. november 2012 at 15:46 | She Who Must Not Be Named |  Myšlienkové pochody
Prečo mám povahu, akú mám? Prečo je všetko super ale musím si to pokaziť? Prečo to tak chcem? Prečo sa mi páči trpieť? Prečo sa chcem trápiť, chcem tak zaplniť tú dieru v mojom živote? Keď ju nezaplátam, časom sa vystrkujú staré spomienky. Majú tváre zbožňovaného, milovaného. Vynárajú sa ako z útrob nočných môr. Nie sú ako kedysi. Pokryla ich vrstva smútku a pavučín času zabúdania. Nikdy som nezabudol. Priložím si dlane k lícam, pomedzi prsty sledujem dieru vo svojej hrudi. Krváca a ja nemôžem nič spraviť. Ruka nahmatá ničotu. Vyplniť sa dá, hmotou, možno hlinou. Ako črepník s dierou na dne. Hádžem ju do seba v dojme zabudnutia, v očiach sa mi hromadia slzy. Ako panák bez srdca. Ofina mi zakryla výhľad na ten svet, plný prehnitej dúhy a falošného pozlátka. Buchnem si po hrudi, zo tri krát, nech sa vo mne nová podstata bytia uloží. Nie je vo mne nič, náznak lásky, porozumenia alebo túžby po priateľstve. Duša ako tá hlina, tmavá a studená. Možno mám nádej. Z kútika oka sa slza skotúľa na špičku nosa, zovriem dlane, tam sa moje poslanie skrýva. Zem sa začala otriasať. Nie som taký silný, kolená sa podlomia, krvavé lakte ma zachytia. Na štyroch. S hlavou k zemi. Škrípanie mi derie uši, čeľuste mám zaťaté, hrozí že sa mi až zuby vylámu. Iskierka v dlani mi vyhasína. Ziape mi hlas vnútri mysle. Urýchli to kým je čas. Svaly s pod kože mi vystupujú, nedokážem to. Som sám pre seba priveľký súper? Bolesť mi vystrelí do mozgu, vzápätí mám oči plné sĺz. Bielko mám krvavé, červené žilky všade. Opäť. Nikto ich nesmie uvidieť. Nikto, hoci som sám. Nebyť toho tieňa. Ľudia poza môj chrbát ako škvrny rozmazané mihajú sa v pretekoch o život. Toho tieňa. Je to on! Konečne sa mi podarí otvoriť dlaň. Tá malá vec, vryla mi dieru. Nie len do dlane, do života. A teraz na nej závisí môj osud. Zažmurkám, potrebujem sa zbaviť toho výzoru smutného šteňaťa. Dnes treba ukázať silu, pomsta ma dopredu ženie. Zreničky sa mi zúžili. Taký ako pred rokmi, desivý, no príliš sebavedomý. Konečne. Dnes to príde, rokmi dusené zlo sa postaví zoči voči svojmu odrazu. Ako črepy zrkadla sa rozletí, kdekto príde k úrazu. Možno že sa tá šmuha v pozadí na chvíľu zastaví, stálo by to za to. Dnes som tu sám. Jednotlivec. Vlastne sa nič nezmenilo. Semiečko, vypadlo mi z dlane, spolu so špinou ulice života ho zovriem medzi prsty. V očiach odráža sa jeho jas. Neváhaj. Zdvihnem ruku s ním, druhá na lakti ostáva a kolená oškrené na chodníku. Palcom zatlačím na miesto odkiaľ sa srdce dávno vytratilo. Hlina sa pomačká a vzniká diera. Opäť. Špičkou ukazováka ho vtlačím dnu. Za nechtami mám špinu. Chlap s tieňom stojí opodiaľ, opiera sa o múr a pobavene ma sleduje. Zhlboka sa nadýchnem. Nefunguje to. Ako? Úsmev na tvári sa neznámemu ešte väčšmi roztiahne. To je koniec. Prehral som posledný boj?

Thaleia Garsse - história, 200 slov

10. august 2012 at 20:29 | She Who Must Not Be Named |  Derethia
Narodila sa (ako inak) v Derethii. Bola to daždivá noc, víchrica zavýjala popod dvere a všetko vyzeralo ako z hororového scenára. Iróniou je, že jej život potom prebiehal úplne inak. Odmalička bola milované a očakávané dieťa. Všetci sa o ňu starali ako v bavlnke, jednoducho sa nemala na čo sťažovať. S rodičmi aj starými rodičmi žili spolu v jednom nádhernom, aj keď pre nich všetkých malom, zato útulnom domčeku. Vždy rada objavovala, už od kedy sa naučila liezť, nehovoriac o tom, keď sa naučila ovládať svoje krídla. Denne nerobila nič iné, iba sa doslovne vznášala v oblakoch.Často si len tak vyletela na strom a pozorovala zapadajúce slnko a tmavnúcu oblohu. Počas večerov počítala hviezdy. S kamarátmi si budovali skrýše, spoločne prežívali každý deň, chodili spolu k vode (na ostrove nič nezvyčajné), skrátka šťastné detstvo, niekto by povedal ako z rozprávky. Počas zimných večerov ju starý otec učil tancovať a neskôr jej stará mama čítala rozprávky a pili teplé kakao. Nikdy nechcela aby to skončilo, ale stalo sa. Jedného dňa sa jej život zmenil. Prišiel list o jej prijatí na Akadémiu. Zo začiatku bola nadšená, no neskôr si začala uvedomovať, že tým začína ďaľšia etapa jej života. A táto už nebude taká ľahkovážna.